Ako tínedžer a fanúšik motocyklových pretekov som Tondu Malaníka (1947-2026) poznal v 80. rokoch vnímal ako prísneho chlapa, pred ktorým musia mať rešpekt aj pretekári.
Bol štátnym trénerom, a tak sa zúčastňoval pretekov, registroval som ho v časopisoch, ale spoznať ho osobne som mal možnosť až v roku 2007, kedy sme s vtedajším šéfom cestných pretekov SMF Milanom Jakubovičom organizovali preteky Race for fun na letisku v Trenčíne. Tonda nám tam riaditeľoval, a neskôr bol aj dlhoročným funkcionárom SMF, a keď mi Jakubovič oznámil, že na hotelovej izbe budem práve s Malaníkom, tak vo mne vďaka tej mojej starej predstave tak trochu hrklo.
Veľké prekvapenie prišlo, keď si so mnou Tonda hneď pri prvom kontakte potykal a naše vzájomné hotelové spomínanie na motocyklové preteky čias minulých z nás urobili priateľov. Zrazu som uvidel srdečného chlapa, ktorý si síce v momente vie získať autoritu štartového poľa pretekárov, ale na druhej strane má srdce pre náš milovaný šport a navyše nielenže nepokazí žiadnu zábavu, ale svojím vtipom ju vie aj rozbehnúť.
Odvtedy som sa s ním stretol veľakrát a vždy som mal z toho stretnutia radosť. Vítal ma slovami: „tak co řediteli?“, sedával pri mne keď som komentoval preteky a viem, že ma počúval rád. Vždy som si uvedomoval, že je to ten „prísny“ Malaník a tešil som sa, že je ďalším z tých ľudí môjho tínedžerského motocyklového sveta, ktorých som najskôr sledoval a neskôr ich mohol spoznať osobne.
Teraz nás Tonda opustil, ale zase príde čas a priestor, kedy budeme spomínať na to všetko dobré.
Tondo, vďaka za všetko!
Richard Karnok
Slovenská motocyklová federácia vyjadruje úprimnú sústrasť pozostalým.