Slovenský pretekár Daniel Chovanec si veľmi rýchlo zvykol na pre neho novú kategóriu Twin, čo dokázal dvomi pódiovými umiestneniami na minulotýždňových pretekoch v Dolnom Hričove.
Daniel Chovanec:
Ďalší pretekársky víkend za nami. Tentoraz sme mali možnosť okúsiť povrch žilinského letiska v Dolnom Hričove. Trať veľmi technická s pomerne hrboľatým povrchom, ale to mi vôbec neprekáža. O to je to väčšia zábava a zaujímavejšie pre divákov.
Od piatkových tréningov bolo jasné, že v našej kategórii to bude veľmi vyrovnané. V top 3 mohol skončiť každý z asi 7mich jazdcov. Po skúsenostiach z trenčianskeho letiska som sa rýchlo adaptoval na nový okruh a začal jazdiť konkurencieschopné časy. Kvalifikácia vyšla na 4. miesto a ja som vedel, že musím hlavne dobre odštartovať a udržať jazdcov za sebou, keďže je tu iba pár miest, kde sa dá bezpečne predbiehať.
Do sobotných pretekov som výborne odštartoval na druhom mieste. Ani som nemusel dlho čakať a Honza Markalous mi to v poslednej zákrute prvého kola posiela na brzdy. Čakal som, že to čoskoro príde, takže ma to nejako neprekvapilo. Nesústredil som sa ani tak na to, za každú cenu ho dobehnúť, ale hlavne udržať za sebou dobiedzajúceho Milana Hanzalíka . Obaja sme urobili zopár chýb, akurát Milan tú väčšiu a nedobrzdil zákrutu. Konečne som si mohol vydýchnuť a trošku začal sťahovať predo mnou idúceho Honzu. Ten však potom zase pridal a došli sme zhruba v dvojsekundových rozdieloch v poradí Matouš Ondrusz, Honza a ja. Z výsledku som bol naozaj nadšený, nakoľko konkurencia je tu dosť silná.
V nedeľu si dávam pred pretekom slúchadlá a púšťam poriadnu muziku. Začnem si atmosféru a čas pred pretekmi mega užívať. Jeden pohár bol doma a radosť z tohto víkendu by mi neskazilo ani horšie umiestnenie ako v sobotu. Je neskutočné, ako sa zmenil môj postoj od prvých pretekov, kedy som mal pred štartom dosť veľký stres. Teraz som si to išiel proste poriadne užiť. Do pretekov bola stratégia rovnaká. Štart sa mi opäť celkom vydaril a do prvej zákruty to sklápam na treťom mieste. Nastolené tempo sa snažím držať, no radšej volím taktiku hlavne dobrzdiť do vracákov s rezervou, ako byť dlhý a pustiť pred seba súperov. Po pár kolách vidím spredu veľa dymu a pre Matouša Ondrusza tým preteky končia.
Odstupuje kvôli problému s motorom. Nikomu to neprajem, mrzí ma, že ho postihlo toto nešťastie. V tú chvíľu sa mi však oči rozžiarili, keďže som si veľmi rýchlo spočítal, že som na druhom mieste. Hovorím si, hlavne to neposrať a neurobiť chybu. Išli sme veľmi rýchle tempo, ale krásne som videl, kde som silnejší. Stále som sa držal za Honzom a sám som tomu neveril, že dokážem držať jeho tempo. Zopárkrát mi dokonca napadlo, keď som prichádzal na časť trate, kde sú diváci, priatelia, môj tím a ľudia čo mi držia palce, ako sa určite tešia a fandia, aj keď som to nedokázal vnímať, no cítil som tú podporu. To mi dávalo neskutočnú silu a odhodlal som sa k útoku.
Na výjazdoch som začal tak ťahať za plyn, že sám tomu neverím, čo tá pneu dokázala pobrať. Motorka sa mi vrtela pod riťou takmer v každej zákrute. Chlapci z tímu, Bystrík Polák a Miro Laki Sloboda mi však podvozok nastavili tak, že som mal pocit úplnej kontroly nad motorkou. V niektorých pasážach som si dokonca naschvál trošku viac pridal, aby mi drobný šmyk pomohol vytočiť zákrutu a nasmerovať motorku na výjazd. Asi 4 kolá pred cieľom som naplánoval útok na brzdách pred vracákom. Podarilo sa a ja som začal prvýkrát v živote viesť preteky. Úplne som si predstavil na desatinku sekundy ako budú šalieť, keď ma uvidia prichádzať na prvom mieste. Rýchlo som sa však zase vrátil k realite a cítil tiaž udávania tempa. Honza je veľmi skúsený pretekár, a tak presne vedel, čo má robiť, aby mi to znepríjemnil.
Ja som začal robiť drobné chybičky na brzdách a nevládal som už byť na nich taký agresívny. Vždy keď mi to tam poslal na brzdy, tak mal trošku horší výjazd a ja som mu to zase vrátil. Párkrát sme si pozíciu vymenili a úžasne si zabojovali. Myslel som, že ešte máme jedno kolo, keďže v poslednom nám ukazovali, že máme posledné dve (v predposlednom ešte tri) do konca pretekov. Neviem, kde sa stala chyba, ale keby som vedel, že to je posledná zákruta pretekov, určite by som sa snažil si to postrážiť viac, aby mi to tam Honza nemohol poslať zvnútra. Prišiel som teda do cieľa o 0.158 sekundy ako druhý. Nechcem sa na túto situáciu vyhovárať, proste vyhral silnejší a už darmo nad tým lamentovať. V cieli som sa aj tak veľmi tešil, a to hlavne z dôvodu, že sme si super zajazdili a urobili tak preteky zaujímavejšie aj pre divákov.
Z víkendu som neskutočne nadšený, keď viem, že sme schopní konkurovať špičke aj v tejto kategórii. Strašne si vážim podpory a každého ohlasu. Neskutočná vďaka chalanom z Laki Racing Garage za najlepšie pripravenú motorku na preteky a za to, že mi pomáhajú, ako len v momentálnej situácii môžu. Ďakujem Milošovi Balážovi, Richardovi Karnokovi, RoadRacing.sk a ďalším, ktorí sa podieľali na znovuzrodení týchto úžasných pretekov. Ďakujem mojej rodine a priateľke Michaele Matiasovej za podporu, a že vo mňa tak veria. Gratulujem súperom a mojím chlapcom z bývalej kategórie 400 SSP. Vidíme sa na najbližších pretekoch, aj keď nikto ešte poriadne nevie kde.
TS Daniela Chovanca
Foto: Jaroslav Kapustka, Pavel Salaba, Jiří Šimeček a archív D. Chovanca