V dynamickom a neustále sa vyvíjajúcom svete moderného športu, kde sa prepletajú obrovské emócie, finančné aspekty a profesionálne kariéry, sa stáva otázka spravodlivosti a transparentnosti absolútne kľúčovou. Práve v záujme zabezpečenia prostredia, kde vládne fair play nielen na ihrisku, ale aj mimo neho, zriadil Slovenský olympijský a športový výbor (SOŠV) prelomovú inštitúciu – Športový arbitrážny tribunál (ŠAT). Sme radi, že SOŠV schválilo nášho SMF zástupcu za člena tohto nového disciplinárneho orgánu, ktorým sa stala Mgr. Hana Miškovová.
Tento nezávislý, nestranný a odborný orgán predstavuje zásadný krok vo vývoji slovenskej športovej kultúry. Jeho zriadenie, ktoré sa opiera o § 25 ods. 6 zákona č. 440/2015 Z. z. o športe, je odpoveďou na dlhodobú potrebu vytvoriť špecializovanú platformu schopnú riešiť konflikty efektívne, rýchlo a s hlbokým porozumením pre špecifiká športového práva, známeho aj ako lex sportiva. Cieľom ŠAT nie je nič menšie, ako posilniť právnu istotu, chrániť integritu súťaží a poskytnúť spravodlivosť všetkým aktérom slovenského športu – od jednotlivých športovcov a klubov až po národné športové zväzy.
Prečo bol ŠAT nevyhnutný?
Myšlienka ŠAT sa zrodila z poznania, že všeobecné súdy, napriek svojej nenahraditeľnej úlohe v spoločnosti, často nie sú ideálnym miestom na riešenie športových sporov. Súdne konania môžu byť zdĺhavé, formálne rigidné a sudcovia nemusia mať nevyhnutne hĺbkovú znalosť komplexných a často medzinárodných pravidiel, ktoré riadia jednotlivé športové odvetvia. Šport si vyžaduje rýchlosť nielen v súťaži, ale aj pri riešení konfliktov, ktoré môžu priamo ovplyvniť kariéru športovca alebo osud klubu v prebiehajúcej sezóne. Hoci pritom zákon o športe s rovnakým cieľom predpokladal, že namiesto všeobecných súdov sa budú spory riešiť pred orgánmi na riešenie sporov vytvorenými národnými zväzmi, táto myšlienka stroskotala najmä u menších zväzov na nedostatku odborného personálu a financií na udržiavanie takýchto zväzových orgánov. Práve tieto zväzy sa opakovane domáhali toho, aby ich zákonodarca odbremenil od povinnosti vytvárania takýchto orgánov. Až v roku 2025 sa tento cieľ podarilo zrealizovať – najprv prijatím novely Zákona o športe, a následne samotným vytvorením ŠAT pri SOŠV.
Právomoc a príslušnosť – Čím sa ŠAT zaoberá?
Právomoc ŠAT je široká a pokrýva prakticky celé spektrum potenciálnych konfliktov v športe. Jeho právomoc sa aktivuje vtedy, ak ho športové organizácie vo svojich zakladajúcich dokumentoch (stanovách) poveria riešením príslušných druhov sporov a disciplinárnych previnení.
Pri svojom rozhodovaní sa ŠAT opiera o viacero prameňov práva. Primárne sú to zákony Slovenskej republiky, najmä Zákon o športe. Okrem toho však aplikuje aj stanovy a predpisy SOŠV, vnútorné predpisy príslušných športových organizácií a, čo je veľmi dôležité, prihliada aj na rozhodovaciu prax medzinárodných športových orgánov, ako sú Športový arbitrážny súd (CAS) v Lausanne, alebo tribunály FIFA a FIBA. Týmto prístupom zabezpečuje, že jeho rozhodnutia sú v súlade s medzinárodnými štandardmi a trendmi v športovom práve.
Štruktúra a organizácia ŠAT
Aby bola zaručená odbornosť a efektívnosť, ŠAT má jasne definovanú trojzložkovú štruktúru, kde každá časť plní svoju špecifickú a nenahraditeľnú úlohu.
1. Predsedníctvo – strategický a riadiaci orgán
Predsedníctvo je manažérom tribunálu. Tvorí ho päť členov – predseda, podpredseda a traja ďalší členovia, ktorých volí na päťročné funkčné obdobie Výkonný výbor SOŠV z kandidátov navrhnutých členmi SOŠV. Prvým predsedom ŠAT v jeho histórii sa stal Tomáš Gábriš, post podpredsedu bude zastávať Patrik Hrbek. Za členov boli zvolení Michal Pidanič, Dušan Hačko a Katarína Sýkorová Chmelárová.
2. Rozhodcovia – výkonná zložka spravodlivosti
Samotné rozhodovanie sporov je v rukách rozhodcov – nezávislých expertov zapísaných v oficiálnom zozname. Ich výber je rovnako transparentný. Kandidátov navrhujú členovia SOŠV a, čo je dôležitým prvkom, aj komisia športovcov SOŠV, čím sa zabezpečuje, že aj hlas športovcov má pri formovaní tribunálu váhu. Každý rozhodca musí spĺňať rovnaké kritériá ako člen predsedníctva.
Prvými menovanými rozhodcami ŠAT sa stali Andrej Vlk, Milan Veselka, Roman Heinrich, Mária Faithová, Marek Morochovič a Hana Miškovová (členka SMF).
3. Kancelária – administratívna zložka tribunálu
Aby sa predsedníctvo a rozhodcovia mohli plne sústrediť na odbornú činnosť, administratívny, organizačný a technický chod zabezpečuje kancelária, ktorú vedie tajomník.
Priebeh konania – Cesta k spravodlivému rozhodnutiu
Konanie pred ŠAT je detailne upravené v Rokovacom poriadku, ktorý slúži ako „procesný kódex“ pre všetky typy sporov. Proces je navrhnutý tak, aby bol predvídateľný, efektívny a spravodlivý pre obe strany.
1. Začatie konania
Každé konanie sa začína doručením návrhu na začatie konania na adresu sídla ŠAT. Tento dokument je kľúčový – navrhovateľ v ňom musí jasne označiť seba aj odporcu, pravdivo a podrobne opísať skutkový stav veci, navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení a formulovať tzv. petit, teda presne špecifikovať, čoho sa domáha. Podmienkou pre začatie konania je uhradenie poplatku za konanie, ktorého výška závisí od hodnoty sporu.
2. Konštituovanie tribunálu
Po prijatí návrhu kancelária vyzve účastníkov, aby sa dohodli na osobe jedného rozhodcu (samorozhodcu), ktorý bude ich spor rozhodovať. Ak sa nedohodnú, nastupuje mechanizmus menovania trojčlenného senátu: každý účastník navrhne jedného rozhodcu zo zoznamu a tretieho člena, predsedu senátu, určí predsedníctvo ŠAT. Tento systém zaručuje, že zloženie rozhodovacieho orgánu je vyvážené.
3. Písomná a ústa fáza konania
Konanie pred ŠAT je, v súlade s modernými trendmi v arbitráži, primárne písomné, čo výrazne prispieva k jeho rýchlosti a hospodárnosti. Každý účastník má právo na minimálne dve písomné podania: navrhovateľ podáva návrh a repliku na vyjadrenie odporcu, a odporca podáva svoje vyjadrenie a prípadnú dupliku. V prípade potreby, najmä ak je nutné vypočuť svedkov alebo objasniť zložité skutkové okolnosti, môže tribunál nariadiť ústne pojednávanie. Celé konanie je však zásadne neverejné, aby sa chránili citlivé informácie a reputácia účastníkov.
4. Dokazovanie
V konaní platí, že dôkazné bremeno spočíva na účastníkoch – každý musí preukázať skutočnosti, ktoré tvrdí. Ako dôkaz môže slúžiť čokoľvek, čo môže prispieť k objasneniu veci: listiny, zmluvy, emaily, svedecké výpovede, znalecké posudky alebo aj obrazové a zvukové záznamy. Tribunál hodnotí všetky dôkazy podľa svojho slobodného uváženia, každý jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti.
5. Rozhodnutie
Na konci procesu tribunál vydá písomné rozhodnutie, ktoré musí byť riadne odôvodnené. Odôvodnenie je kľúčovou časťou – tribunál v ňom musí zrozumiteľne vysvetliť, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, ako vyhodnotil jednotlivé dôkazy a ako na základe zisteného skutkového stavu aplikoval príslušné právne normy. Transparentné odôvodnenie je nevyhnutné pre akceptáciu rozhodnutia stranami konania a pre budovanie konzistentnej judikatúry. Rozhodnutia ŠAT sú pre účastníkov konania záväzné a vykonateľné. Proti rozhodnutiu je možné podať opravný prostriedok v lehote 21 dní na Športový arbitrážny súd (CAS) v Lausanne, čím je ŠAT plne integrovaný do medzinárodnej štruktúry športovej justície.
Pevný záväzok k princípom fair play
Zriadenie Športového arbitrážneho tribunálu je viac než len vytvorenie novej inštitúcie. Je to silný signál a jasný záväzok Slovenského olympijského a športového výboru a celej športovej komunity k hodnotám, ktoré sú pre šport esenciálne: k spravodlivosti, transparentnosti a fair play. ŠAT predstavuje moderný, odborný a efektívny mechanizmus, ktorý dáva slovenskému športu nástroj na riešenie vnútorných konfliktov dôstojne, profesionálne a v súlade s najlepšími medzinárodnými štandardmi. Jeho existencia posilňuje dôveru v športové inštitúcie a vytvára prostredie, kde sa môžu športovci, kluby a zväzy sústrediť na to najdôležitejšie – na dosahovanie výnimočných športových výkonov s vedomím, že ich práva sú chránené a spravodlivosť je dostupná pre každého.
Zdroj: https://www.olympic.sk/
