Do sezóny 2026 vyšiel Boris rovnako ako vlani s motocyklom KAWASAKI ZX 4 RR triedy 400 Supersport.
Pri zmienke o tejto triede nemožno nespomenúť jej otca zakladateľa Alexandra Vysloužila. Bohužiaľ už zosnulého. Ale som si istý, že by mal radosť z toho, ako sa tejto kubatúre darí a že už je pevnou súčasťou štartovných listín.
Plán na pretekársky rok 2026 bol štartovať v seriáloch AČR, CAMS a SMF. Teda v Čechách, na Slovensku, a aj s jedným výjazdom do Poľska. Najväčšími konkurentmi mali byť Petr Plichta, Roman Skoupý a Patrik Horák.
Prvým podnikom už tradične bola Jarná cena Brna na Creditas Autodrome v Brne. Rozcvičenie na drome je vítanou zmenou pred klasickými prírodnými okruhmi celej ďalšej sezóny. Boris bral v sobotu aj v nedeľu druhé miesta. Začiatok dobrý. Druhé kolo sa odohralo v Starom Měste pri Uherskom Hradišti na miestnej rýchlej dráhe. Štart sa úplne nepodaril a Boris začínal na 7. mieste. Ale prehrýzal sa až na úplnú špicu a bol z toho zlatý veniec! Čo viac si priať.
Tretie kolo – kultová dráha v Hořiciach. Po problémoch s prednou brzdou (čo je vždy problém a v Hořicích zvlášť) to skončilo 4. miestom – teda zemiakovou medailou. Odskok za hranice do Poznane na miestny okruh priniesol jedno prvé a jedno druhé miesto. Cez pád na vode v tréningu.
Ďalší podnik bol na letisku v Hričove pri Žiline. Boris tam bojoval nielen s pekelnou horúčavou ale aj s poraneným ramenom. Ale s veľmi veľkým sebazaprením to dalo dve prvé miesta. Klobúk dole. Nasledoval Slovakia Ring, kde to pilotovi podľa vlastných slov veľmi nejde. Výsledok 3. a 2. miesto.
Borisovou milovanou traťou sú Kopčany. Tiež neďaleko nej v Holíči býva. Na tejto trati slávil nejeden úspech jeho starý otec Ernest, a aj Borisovi sa tam darí. Len tento rok to trochu drhlo. Bohužiaľ práve tu.
Okrem svojej kmeňovej triedy 400 SSP tam Boris (rovnako ako vlani) štartoval v triede klasik na YAMAHE TZ 350 od pána Hrbáčka z Valachia tímu. V boji o vedenie sa mu však začal pridierať jeden valec a z vedúcej pozície musel zvoľniť. Aj tak to ale bolo na druhé miesto. V pretekoch svojej hlavnej triedy 400 SSP hneď v prvom kole prišiel v esíčku pád s drobnými šrámami na stroji aj pilotovi. Aj Majster sa utne. Výsledok – čistá nula. Aj také vie byť pretekanie. A pády k tomu bohužiaľ patria. Tento bol našťastie z tých ľahších.
Potom už nasledoval Trenčín. Tu bola veľké šanca sezónu rozhodnúť. Po víťazstve v sobotňajších pretekoch už bolo celkové víťazstvo hotové. Takže v nedeľu na pohodu druhé miesto.
Sezóna už tradične končí zase v Brne na drome Veľkou cenou Bohumila Stašu. V sobotu tretie miesto a v nedeľu štýlovo na záver víťazstva. Koniec dobrý – všetko dobré. Celkovo to dalo výhry v seriáloch SMF, AČR aj CAMS. Ťažko si možno predstaviť lepšiu sezónu.
Zostáva len poďakovať tým, bez ktorých by to nešlo. Predovšetkým rodine. Jej podpora je kľúčová. Vďaka manželke Zuzke, synovi Borisovi jr., ktorý spolu s Richardom Korčákom obetavo otcovi mechanikoval. A dcére Dianke. Bez nich by to nešlo. A patrí sa poďakovať sponzorom. Predovšetkým Pavlovi Roháčovi a Michalovi Fejtovi a dlhoročnému podporovateľovi pánovi Rostislavovi Hrbáčkovi. A ďalej ďalším partnerom tímu Roháč & Fejta motoracing.
PSÍ Hubík
BONMOTO
RP tuning exhaust
HJC helmets
Autosklo LASSY
ARP racing parts
DR steh
RTP power
Pepíčkovo
Text: Jaroslav Brzobohatý
Foto: Pavol Salaba a Jaroslav Hanus