Zlatá prilba SNP patrí medzi putovné trofeje. Zároveň je to najstaršie slovenské motoristické podujatie, ktoré je stále organizované. Dlhá, šesťdesiatročná tradícia, skrýva za sebou mnoho príbehov. Mnoho jazdcov sa o ňu snažilo, no len traja ju získali natrvalo.
História Zlatej prilby SNP, ktorá je úzko spätá so Žarnovicou, sa začala písať prvými dvomi ročníkmi v Banskej Bystrici v rokoch 1959 a 1960. Už vtedy bola určená za putovnú trofej, ktorú si mohol víťaz zobrať domov, no pred ďalším ročníkom ju musel vrátiť.
V roku 1962 sa táto trofej venovaná Krajským národným výborom v Banskej Bystrici, presťahovala do Žarnovice. Trofej vyrobenú v malej prevádzke v Dolných Hámroch, ktorá patrila závodu Sandrik, získavali najprv pretekári podľa rôznych kritérií. Bola súčasťou iných podujatí. Až v roku 1971 sa stala samostatným podujatím a hneď na medzinárodnej úrovni. Od roku 1972 sa jej stabilnou súčasťou stala finálová jazda.
Ako bolo vyššie spomenuté, trofej bola putovná a neexistovalo iné pravidlo o dosiahnutí jej trvalej držby. V roku 1963 bola založená tradícia trvajúca dodnes, že víťaz Zlatej prilby SNP získal nielen originálnu trofej na rok do držby, ale dostával do stálej držby malú repliku trofeje. Pred Zlatou prilbou v roku 1979 bolo rozhodnuté, že keďže Jiří Štancl vyhral Zlatú priblu SNP už dvakrát, ak sa mu podarí aj tretíkrát, získa túto trofej natrvalo. Najlepší český plochodrážnik v histórii to dokázal a tak ju v roku 1979 získal do stálej držby.
Druhú putovnú trofej venoval Mestský národný výbor v Žarnovici a vyrobil ju Okresný priemyselný podnik Banská Štiavnica, prevádzka KOVO Hodruša-Hámre. Tentoraz bolo prijaté jasné pravidlo, ktoré platí dodnes. Kto vyhrá preteky raz, získa originál trofeje na jeden rok do držby a musí ju vrátiť. Získať natrvalo ju môže iba ten, kto vyhrá preteky trikrát za sebou, alebo päťkrát s prerušením. Samozrejme každý víťaz získava natrvalo jej menšiu repliku.
Jiří Štancl sa v krátkom čase pokúsil získať aj druhú zlatú prilbu. Po víťazstvách v rokoch 1983 a 1984 sa mu v roku 1985 postavila do cesty mladá nastupujúca generácia československých plochodrážnikov. Jiří Štancl si s ňou až na Antonína Kaspera poradil. Vo finále bol však Kasper rýchlejší a jeho prvé víťazstvo predznamenalo nielen generačnú výmenu v reprezentácii, ale aj novú sériu víťazstiev na Zlatej prilbe SNP.
Anotnín Kasper štartoval na Zlatej prilbe SNP päťkrát. Bolo to v rokoch 1985 až 1989 a zakaždým vyhral. Jeho víťazstvo v roku 1987 znamenalo, že po niekoľkých rokoch si našla žarnovická trofej z roku 1980 svojho majiteľa. O novej trofeji písal svojho času aj historik žarnovickej plochej dráhy Ing. Jozef Treščák: „V poradí tretiu putovnú zlatú prilbu venoval Okresný národný výbor v Žiari nad Hronom. Zrodila sa tam, kde aj tie predchádzajúce. Prilba mala tradičný vzhľad, svojím tvarom pripomínala vojenské ochranné prilby patriace do výzbroje príslušníkov slovenskej armády a účastníkov Slovenského národného povstania. Trofej v skutočnej veľkosti bola vyrobená z mosadzného plechu hrúbky 1,5 mm. Tvar dostala po vyformovaní na kovotlačiarskom sústruhu a ručnom dotvarovaní. Zdobila ju plastická obruba a rovnaký lem stredom prilby, odznak Zväzarmu, ozdobné hlavičky nitov upevňujúcich výplň vnútra prilby a vyrytý nápis „Na pamiatku SNP“. Po obrúsení, očistení a odmastnení bola prilba postriebrená, pozlátená a vyleštená. Na túto úpravu bolo použité 40 gramov striebra a 8 gramov zlata. Celá prilba vážila 3,5 kg a jej výrobná cena zrejme aj so zľavou bola 12 100 korún,“.
V roku 1988 tak bola vyrobená nová trofej. Okrem toho dostala Zlatá prilba SNP novú podobu v rozpise jázd a systéme pretekov. Autorom bol už spomínaný Ing. Treščák. Tento systém vlastne pretrváva dodnes. Všetkých účastníkov najprv čaká šestnásť jázd základného rozpisu a potom nasledujú semifinálové jazdy, opravná jazda a finále.
Antonín Kasper sa v roku 1988 rozbehol za ziskom ďalšej trofeje natrvalo. V roku 1989 vyhral opäť no v roku 1990 už nemohol štartovať v Žarnovici, nakoľko deň predtým reprezentoval Československo vo finále MS jednotlivcov. To využil Moravák Lubomír Jedek, ktorý desať rokov predtým začínal svoju plochodrážnu kariéru v Žarnovici a dvakrát za sebou vyhral túto trofej. Potom prichádzali opäť víťazi, ktorí nedokázali túto trofej obhájiť. Až v rokoch 2002 a 2003 sa Zlatú prilbu SNP podarilo vyhrať maďarskému pretekárovi Attilovi Stefánimu a v rokoch 2005 a 2006 zase jeho krajanovi Norbertovi Magosimu. Obaja sa snažili o hattrick, no bez úspechu a tak trofej prežívala a čakala na nového držiteľa ďalej.
Nič krajšie si slovenskí fanúšikovia nemohli predstaviť, než víťazstvá domáceho pretekára. Od roku 1960, kedy sa prvým Slovákom v štartovnej listine Zlatej prilby SNP stal Zvolenčan Vojtech Mihálik, sa mnoho našich rodákov pokúšalo získať túto trofej. Blízko mali k tomu „bronzoví“ Ján Daniel, Jozef Tóth, Ján Danihel, Zdeno Vaculík, či strieborní opäť Zdeno Vaculík a Gašpar Forgáč. Potom prichádza éra českých pretekárov v slovenských farbách (slovenské licencie). Z víťazstva sa tešil v roku 1996 Jarolsav Gavenda z Březolup a celý štadión zažíval obrovskú eufóriu. To bolo však akýmsi predznamením toho čo prišlo v roku 2008 a v nasledujúcom období. Začala totiž éra víťazstiev Martina Vaculíka. Po dvoch rokoch (2008 a 2009) to vyzeralo, že zlatá prilba v roku 2010 poputuje do trvalého vlastníctva v Žarnovici na Ulicu Františka Hečku. No proti sa postavil kvalitný český pretekár Matěj Kús, ktorý pôvodne ani nemal v Žarnovici štartovať. Potom prišli tri roky bez účasti Martina Vaculíka. Ten sa vrátil vo veľkom štýle v roku 2014 a začal novú sériu víťazstiev. V roku 2016 tak zavŕšil nielen hettrick, ale vyhral Zlatú prilbu SNP aj piatykrát s prerušením a natrvalo získal túto trofej.
Zatiaľ poslednú zlatú prilbu venoval AMK Plochá dráha Žarnovica v roku 2017. Z víťazstva sa v tomto roku tešil opäť Martin Vaculík, no bol to aj zatiaľ jeho posledný štart na tomto podujatí. V súčasnosti nie je žiadny pretekár, ktorý by mohol túto trofej získať už v roku 2025. Dvakrát na Zlatej prilbe SNP síce zvíťazil český Jan Kvěch, no účastníkovi posledných dvoch ročníkov Grand Prix sa to podarilo prerušene v rokoch 2021 a 2023. Preto bližšie k tomu je Poliak Bartosz Smektala, ktorý ju vyhral vlani a tak mu „stačí“ vyhrať nasledujúce dva roky za sebou. Viac o tom môže napovedať 61. ročník, ktorý je naplánovaný na nedeľu 31. augusta so začiatkom o 14.00 hodine.
Zakúpiť vstupenky na toto podujatie si môžete tu: https://vstupenky.speedwayclub.sk/SCZC/ZPSNP2025/?fbclid=IwY2xjawMJq2pleHRuA2FlbQIxMABicmlkETA2TktFc1BOQmVRajVwdUcyAR4TlPoeFylK_vV5m_O13brAa_cYHPULmH53Xm6L_5QeJcFDFcRbN3ddk50NAw_aem_CfArm-PeqE9rVbBEWM_26w
Víťazi Zlatej prilby SNP
6x – Martin Vaculík 2008, 2009, 2014, 2015, 2016, 2017
5x – Jiří Štancl. st. 1974, 1975, 1979, 1983, 1984, Antonín Kasper ml. 1985, 1986, 1987, 1988, 1989
2x – Petr Ondrašík 1971, 1977, Zdeněk Kudrna 1978, 1981, Lubomír Jedek 1990, 1991, Václav Milík 1997, 2000, Attila Stefáni, H 2002, 2003, Norbert Magosi, H 2005, 2006, Jan Kvěch 2021, 2023
1x – František Richter 1959, Jaroslav Machač 1960, Hannibal Pattermann 1962, Luboš Tomíček 1963, Antonín Kasper st. 1965, Zbyněk Novotný 1969, Bedřich Mareš 1970, Dieter Tetzlaff , DDR 1972, Georgij Ivanov, SU 1973, Václav Verner 1976, Jiří Jirout 1980, Zoltán Hajdú, H 1982, Armando Castagna, I 1992, József Petrikovics, H 1993, Heinrich Schatzer, A 1994, Vladimír Kolodij, UA 1995, Jaroslav Gavenda 1996, Marian Jirout 1998, Aleš Dryml ml. 1999, Robert Dados, PL 2001, Tomáš Suchánek 2004, Filip Šitera, 2007, Matej Kůs 2010, Kamil Brzozowski, PL 2011, Mariusz Puszakowski, PL 2012, Josef Franc 2013, Matic Ivačič, SLO 2019, Robert Chmiel, PL 2022, Bartosz Smektala, PL 2024
Zdroj: https://www.speedwayclub.sk/
